HISTÓRIA KALINKOVA

Prvá zmienka obce, o ktorej sa nám zachovali dôkazy pochádza z roku 1258, keď opisovali chotár pri Denešdi. O niekoľko rokov neskôr sa opäť spomína ale ako Scemet. Už z prvých zmienok bola obec spomínaná ako majetok hradu a hradného pána. Neskôr opäť v jednom súdnom zápise, v ktorom obec figurovala len okrajovo. Rok 1343 nazval obec jednoznačne Zemeth a o niečo neskôr zas Dvorský Semet, keďže tu bývali kráľovskí dvorníci. Oblasť aj mimo dnešné Kalinkovo neustále chceli získať páni zo Svätého Jura a Pezinka. Pod nich spadalo množstvo pozemkov v okolí svojej lokality a neskôr aj Semet. Chuť po tejto oblasti však prejavili aj Szerdahelyiovci, preto sa im grófi postavili. Absurdné nároky Szerdahelyiovci však nenechali chladným palatína Mikuláša Garaia, ktorý opäť v roku 1420 spísal rozlohu obce a oblasti. Pozemky pánov a aj Semet v 16. storočí mení majiteľa a dostáva sa pod iný rod uhorských pánov. Blížilo sa obdobie príchodu Turkov a tí si vyberali svoje dane, aj keď len tie vojenské. Daňovú povinnosť si miestny ľud musel plniť voči uhorským pánom. Okrem Turkov sem prichádzalo aj protestantské náboženstvo, ktoré sa však nezachovalo.
Obyvateľstvo tu bolo poväčšine nemecké, až pomaly splývalo s Maďarským, čo neskôr spôsobilo, že nemčina celkom zmizla.

Sčítanie ľudu a domov v roku 1600 nám hovorí len o niečo viac ako 20 domoch. Sčítanie v 18. storočí, presne v roku 1828 nám prinieslo presnejšie údaje o tom, ako sa obyvateľstvo rozrástlo z menšej obce o pár domoch a usadlostí. Vtedy totiž obec tvorilo 64 domov a 409 obyvateľov. Okrem Turkov sú vyčíňali rôzne choroby, epidémie, tak ako vo svete, nevyhlo sa to ani Kalinkovu. Nakoniec aj požiar v roku 1864 predstavoval veľký medzník v histórií, keďže vyhorela celá obec. Obnova obce síce nie je nejakým špeciálnym dňom v histórií obce, no treba pripomenúť, že šírenie chorôb a epidémií bolo bežnou vecou až do úpravy odpadu, hygieny a stavu bývania.

1. svetová vojna znamenala pre opbec vysoké straty aj na životoch miestnych občanov. 2. Svetová vojna už toľko nezasiahla na život, ale do životov ľudí. V roku 1918 sa stala obec súčasťou Československa, avšak po Viedenskej arbitráži sa Kalinkovo stalo súčasťou Maďarska. Sovietska armáda obec oslobodila ku koncu II. Svetovej vojny a tým ju vrátila domov, na Slovensko. Počas II. Svetovej vojny v obci žilo 555 obyvateľov. Z tohto čísla boli dvaja židia. V roku 1869 tu žilo 434 obyvateľov, v 1900 len 419, 1940 asi 550. V roku 1948 pre vojnové aj povojnové udalosti zas 480. V roku 1999 však údaje hovoria o 876 obyvateľoch a toto číslo stále rastie.

V roku 1947 sa vysídlilo maďarské obyvateľstvo do dedín Scávolya, Nagynyárad, a Majsra. Namiesto nich sa prisťahovalo 20 rodín z Rumunska, 10 z Kysúc, avšak z nich tu nakoniec zostali len tri. Prisťahovali sa sem aj rodiny zo slovenských obcí v Maďarsku Sári.

Rok 1948 mení názov Semeth (Zemet, Semet...) na slovensky znejúce a prijaté Kalinkovo. Aj napriek svojej minulosti ovplyvňovanej uhorskými pánmi a starými Maďarmi, sa v obci nachádzajú slovenské nápisy a pomenovania, ako aj znie v tejto slovenskej obci slovenčina.

Templársky hrad
Z niektorých písomných prameňov sa máme možnosť dozvedieť zaujímavosť. V obci kedysi stál hrad bielych mníchov templárov. Táto opevnená stavba však tvorila síce nie veľkú, ale významnú hrozbu výbojníkom. Pre rôzne boje a vojny sa preto nezachoval takmer vôbec. Dnes namiesto hradu stojí súčasná budova súkromnej firmy.
.